logo

Cukrovka a stravovanie: Viete na čo si dať pozor?

Ochorenie cukrovka sa nachádza na vrchole rebríčka najčastejších, najzávažnejších a ekonomicky najnáročnejších chronických chorôb na celom svete. Je nevyliečiteľná a i keď ovplyvňuje každodenný život chorého, jej samotný priebeh a prognóza je nami do veľkej miery ovplyvniteľná.

cukrovka a stravovanie

Čo je Diabetes mellitus

Určite sme sa už niekoľkokrát vo svojom živote stretli s ochorením diabetes mellitus (DM), cukrovkou. Tí šťastnejší niekde zo správ, časopisov, či od kamaráta, no iní na základe vlastnej skúsenosti, teda na vlastnej koži - na sebe, prípadne v okruhu svojich blízkych.

Ochorenie cukrovka sa nachádza na vrchole rebríčka najčastejších, najzávažnejších a ekonomicky najnáročnejších chronických chorôb na celom svete. Je nevyliečiteľná a i keď ovplyvňuje každodenný život chorého, jej samotný priebeh a prognóza je nami do veľkej miery ovplyvniteľná.

 

Náš tip: chcete vedieť ako znížiť hladinu cukru v krvi s pomocou potravín?

 

Odborne povedané, diabetes mellitus je metabolický syndróm, ktorý spôsobuje porucha sekrécie inzulínu v pankrease alebo porucha účinku inzulínu, prípadne obe poruchy.

Nejde však len o jedno ochorenie, ide o mnohopočetnú rôznorodú skupinu ochorení, ktorých spoločným znakom je hyperglykémia = zvýšená koncentrácia cukru (glukózy) v krvi.

Metabolické procesy organizmu sú tak narušené a neumožňujú nášmu telu premieňať alebo dostatočne využívať tuky, bielkoviny a sacharidy, čím sa začínajú objavovať a rozvíjať ochorenia a dlhodobé poškodenia najrôznejších orgánových systémov.

Poškodenia sa spočiatku prejavujú ako dysfunkcia (porucha jednej alebo viacerých funkcií organizmu), no v krajnom prípade môžu prerásť až k zlyhaniu postihnutých orgánov.

 

Aké typy cukrovky poznáme?

Organizmus diabetika nie je schopný udržať hladinu krvného cukru v optimálnom rozmedzí. Cukrovka je inak nazývaná aj ako „choroba látkovej premeny, spôsobená poruchou funkcie pankreasu, ktorá takto stráca schopnosť samostatne produkovať inzulín“.

Cukrovka sa delí na dva typy - diabetes 1. typu a diabetes 2. typu.

 

Diabetes mellitus 1. typu

Cukrovka 1. typu je zriedkavé a vážne autoimunitné ochorenie, ktorému zrodu nevieme zabrániť. Prejavuje sa väčšinou v detskom veku (približne medzi 13. až 15. rokov života) a trpí ňou približne 10 - 15 % diabetikov.

Môže byť genetického pôvodu a vzniká dôsledkom poruchy sekrétu inzulínu, účinku inzulínu alebo obidvoch súčasne. Ak sa ochorenie prejaví, už doživotne sme závislí od aplikácie inzulínu.

Diabetes mellitus 1. typu môže byť autoimunitne podmienený, kedy náš imunitný systém mylne považuje β-bunky pankreasu za cudzie látky. Napáda ich a poškodzuje natoľko, že nakoniec nie sú schopné vylučovať inzulín.

DM 1. typu môže byť aj idiopatický, kedy príčina ochorenia nie je známa.

Príčinou vzniku cukrovky 1. typu môže byť genetická predispozícia, vírusové infekcie alebo diétne vplyvy, ktoré v posledných rokov vzbudili záujem natoľko, že výskumné tímy začali skúmať niektoré zložky potravy.

Zamerali sa aj na molekuly alebo niektoré časti molekúl, ktoré môžu pomerne ľahko prenikať nezrelou črevnou sliznicou novorodencov a dojčiat. Taktiež zisťovali vplyv včasného prikrmovania detí (najmä vo veku od 6 – 8 mesiacov života) kravským mliekom.

Príznaky diabetes mellitus bývajú veľmi pestré, objavujú sa náhle a sú intenzívne.

 

Diabetes mellitus 2. typu

Diabetes mellitus 2. typu predstavuje viac ako 85 až 90 % všetkých prípadov cukrovky a považuje sa za typické chronické neinfekčné ochorenie, charakteristické zníženou citlivosťou na inzulín v pečeni, kostrovom svale a v tukovom tkanive, odborne nazývané inzulínovou rezistenciou a poruchou sekrečnej funkcie beta – buniek.

DM 2. typu je považovaný za civilizačné ochorenie a počet diabetikov po celom svete stále rapídne narastá. Okrem genetiky je to dané aj celosvetovými zmenami životného štýlu, ako je stres, menej pohybu a vyšší energetický príjem. Ochorenie sa prejavuje okolo 40 - teho veku života (veľakrát aj oveľa skôr), no s pribúdajúcou starobou riziko vzniku stále narastá.

Príčinou ochorenia DM 2. typu je dedičné (predpoklad genetického výskytu je výraznejší než v prípade DM1) pozadie, no dôležitú úlohu hrajú najmä faktory vonkajšieho prostredia, ako nadváha, či obezita. Obezitou trpí 60 až 90 % diabetikov a viac 50 % európskej populácie.

V organizme sa nadmerne ukladá tuk, čoho výsledkom je dlhodobá nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie. Taktiež nedostatok telesnej aktivity a stravovanie sú faktormi, ktoré sa na vzniku obezity podieľajú.

 

Tip pri sedavej práci s nedostatkom pohybu: Viete ako na zdravé sedenie?

 

Diabetes mellitus 2. typu sa často správa skryto a prebieha niekoľko mesiacov bez povšimnutia, no vrcholí komplikáciami (napríklad príznakmi poškodenia nervov). Stáva sa, že ochorenie sa diagnostikuje v nemocnici, kedy bola určená hospitalizácia kvôli inému druhu choroby (napríklad pre srdcový alebo mozgový infarkt alebo pri očnom vyšetrení pre poruchu zraku.)

Ďalšou príčinou vzniku diabetu 2. typu je metabolický syndróm, ktorý môžeme popísať ako nenáhodný spoločný výskyt porúch metabolizmu cukrov súvisiacich s inzulínovou rezistenciou, ako je hraničná glykémia nalačno a porušená glukózová tolerancia.

Dlhodobými štúdiami sa potvrdilo, že vývoj ochorenia ovplyvňuje zníženie citlivosti na inzulín (rozvoj inzulínovej rezistencie - odolnosti), čo znamená, že na vnútorné orgány a tkanivá (pečeň, tukové tkanivo, kostrový a srdcový sval) nie sú schopné primerane reagovať na inzulín.

 

Gestačný diabetes mellitus (prejavujúci sa počas tehotenstva)

Tehotenská cukrovka postihuje približne 2 – 5 % tehotných žien. Jedná sa o intoleranciu sacharidov rôzneho stupňa, ktorá je prvýkrát diagnostikovaná počas tehotenstva (hlavne v jej druhej polovici) a súvisí iba s ním. Je dôležité, aby sa toto ochorenie včas diagnostikovalo, inak sa môže stať, že matka a dieťatko môžu mať vážne zdravotné následky.

Pôrodom táto porucha zvyčajne úplne odznie, no do budúcna matke hrozí zvýšené nebezpečenstvo vzniku DM 2. typu.

Na vylúčenie gestačnej formy DM sa využíva orálny glukózo - tolerančný test, ktorý sa vykonáva medzi 24. až 28. týždňom tehotenstva.

 

Ako zistíme, že trpíme diabetom?

Diabetes mellitus sa môže prejavovať rôznymi výraznými i menej intenzívnymi príznakmi. Môžeme pociťovať slabosť, únavu, zníženú fyzickú výkonnosť (vyvolané nízkym prísunom glukózy), časté močenie veľkého množstva tekutín, čo organizmus dehydratuje a vyvolá pocit smädu, či sucho v ústach, nevysvetliteľný úbytok na hmotnosti (spôsobené neschopnosťou buniek využiť glukózu a tak telo začína míňať zásoby energie z tukových vrstiev), časté infekcie močových ciest a zápaly kože, úst, ďasien (príčinou sú ideálne podmienky na rozmnožovanie baktérií, ktoré poskytuje glukóza v moči), pocit svrbenia pokožky alebo acetónový zápach z úst, no aj vážne poruchy vedomia, až bezvedomie.

Kľúčovým ukazovateľom je najmä zvýšená hladina glukózy v krvi.

 

Hladina cukru v krvi

Neoddeliteľnou súčasťou života ľudí trpiacich ochorením DM je tzv. selfmonitoring - meranie si hladiny cukru (glukózy) v krvi pomocou glukomera a testovacích prúžkov. Testovanie je potrebné vykonávať v rovnakých časoch. Na základe výsledku si vieme vyhodnotiť hladinu glukózy v krvi a následne správne nasadiť liečbu.

 

Glukóza

Naše telo si z cukrov, tukov a bielkovín, ktoré prijímame z potravy zabezpečuje energiu potrebnú pre jeho fungovanie. Glukóza je hlavným najrýchlejším zdrojom energie, ktoré potrebujeme na prežitie. Jej množstvo sa mení podľa toho, kedy sa stravujeme, či hladujeme alebo vykonávame nejakú aktivitu.

Označením glykémia nazývame výšku - množstvo hodnôt cukru krvi.

Zdravý dospelý človekhodnoty glykémie (vyjadruje sa v chemických jednotkách milimol na liter - mmol/l) v priemere 5 mmol/l. Po jedle by hodnota nemala prevyšovať 9 mmol/l a počas fyzickej námahy alebo hladu by nemala klesnúť pod 3 mmol/l. U zdravých osôb sa glykémia nalačno (hodnota cukru v krvi po 8 hodinách bez príjmu potravy) pohybuje v rozmedzí od 3,3 do 5,6 mmol/l.

Označením náhodná glykémia je pomenovaná glykémia, ktorá je nameraná s dvojhodinovým odstupom od konzumácie stravy. Ide iba o orientačnú hodnotu, ktorá by u zdravej osoby nemala mala byť nižšia ako 7,8 mmol/l. Pri hodnote viac ako 10 mmol/l sa glukóza začína vylučovať močom.

Aké sú správne hodnoty glykémie u zdravých osôb a aké sú u ľudí trpiacich diabetom nám pomôžu ozrejmiť príslušné tabuľky.

 

Tab. 1 Tabuľka hodnôt meraní cukru v krvi pri meraní glukomerom u osoby zdravej

 

Hladina cukru

nalačno

Hladina cukru

po jedle

Glykémia v norme

do 5,5 mmol/l

do 7,5 mmol/l

Zvýšené riziko DM

od 5,6 do 7,0 mmol/l

od 7,6 do 11,0 mmol/l

Vysoká pravdepodobnosť DM

7,1 mmol/l a viac

11,1 mmol/l a viac

 

Tab. 2 Tabuľka hodnôt meraní cukru v krvi pri meraní glukomerom u osoby trpiacej ochorením DM

 

Hladina cukru

nalačno

Hladina cukru

po jedle

Výborne liečený DM

od 4,0 do 6,0 mmol/l

od 5,0 do 7,5 mmol/l

Uspokojivo liečený DM

od 6,1 do 8,0 mmol/l

od 7,6 do 9,0 mmol/

Neuspokojivo liečený DM

8,1 mmol/l a viac

9,1 mmol/l a viac

 

Medzi akútne komplikácie cukrovky patria: hypoglykémia, hyperglykémia, diabetická ketoacidóza, laktátová acidóza.

 

Hypoglykémia

Príliš nízku koncentráciu glukózy v krvi nazývame hypoglykémia. Je to stav, kedy sa hladina cukru v krvi zníži pod dolnú hranicu normy 3,3 mmol/l u zdravej osoby a u diabetika pod 3,9 mmol/l.

Hypoglykémia sa vyskytuje hlavne u ľudí chorých na cukrovku 1. typu, no môže sa prejaviť aj u diabetikov 2. typu na inzulíne, liečených antidiabetikami, no je taktiež prejavom nespolupracujúcich diabetikov.

Najčastejšími prejavmi hypoglykémienevoľnosť, malátnosť, zmätenosť, zahmlené videnie, ospalosť, slabosť, závraty, bolesť hlavy, ale aj potenie, pocit hladu, či úzkosť, tras tela a kŕče. Najzávažnejším prejavom gypoglykémie sú poruchy koncentrácie a bezvedomie, ktoré môžu mať za následok upadnutie do hypoglykemickej kómy.

Najhlavnejšou z príčin hypoglykemického stavu býva vynechanie pravidelného jedla, požitie alkoholu, zvýšená fyzická záťaž, ale tiež nesprávne zvolená dávka inzulínu.

 

Hyperglykémia

Hyperglykémia je naopak príliš vysoká hladina glukózy v krvi. Je základným prejavom diabetes mellitus a u zdravej osoby predstavuje hodnoty nad 5,6 mmol/l nalačno alebo po jedle nad 7,8 mmol/l.

Vysoká hladina cukru sa prejavuje chorobným pocitom smädu alebo hladu, únavou, častým močením, rozmazaným videním i kŕčmi v končatinách, úbytkom na hmotnosti, poruchami vedomia.

Ak je zvýšená koncentrácia cukru v krvi krátkodobá, zvyčajne nepredstavuje hrozbu, avšak v prípade dlhodobého zvýšenia glukózy v krvi, náš organizmus začne spúšťať obranné mechanizmy (vylúčenie vysokého množstva cukru z krvi vo forme moču), ktorých nezabratie môže mať za následok diabetickú kómu, až smrť.

 

Diabetická ketoacidóza

Diabetická ketoacidóza je akútnou formou metabolickej komplikácie pri cukrovke 1. typu vyvolanej nedostatkom inzulínu, prípadne chybnou liečbou.

Prejavmi ochorenia diabetickej ketoacidózy je slabosť, únava, pocit na vracanie a vracanie, úbytok na hmotnosti, častá potreba na močenie, kŕče v končatinách, pocit napnutej pokožky, nízky krvný tlak, búšenie srdca a tiež poruchy vedomia.

 

Inzulín

Inzulín je peptidový hormón produkovaný Langerhansovými ostrovčekmi podžalúdkovej žľazy (pankreasu) a zároveň hlavný hormón regulácie glukózy v krvi. Potláčaním pečeňovej produkcie glukózy, jej stimulovaním v srdci, v tukovom a kostrovom svalstve znižuje glykémiu a súčasne umožňuje, aby sa glukóza získaná zo stravy dostala do vnútra bunky a tam bola premenená na energiu.

Pri liečbe ochorenia cukrovky 1. typu neexistuje iná alternatíva ako pichať si inzulín. Pri DM 2. typu nie je nutná potreba pichania si inzulínu, no v prípade, ak sú vyčerpané a neúspešné všetky možnosti liečby, iná možnosť neexistuje.

 

Akú stravu zvoliť pri cukrovke?

Nejeden z nás žije v domnení, že diabetická strava zahŕňa jedlo, ktoré je bez chuti, nechutné, či bez cukru. No, nie je to tak. Diabetici môžu jesť takmer všetky potraviny, čo zdraví ľudia a naopak, nemôžu jesť presne tie potraviny, ktoré škodia aj zdravým osobám. Výrazným stravovacím rozdielom môžu trpieť jedine cukrovkári, ktorí potrebujú znížiť svoju telesnú hmotnosť.

Diétna liečba cukrovky je takmer rovnaká s princípmi racionálnej výživy, ktorá sa tiež odporúča ako prevencia obezity, srdcovocievnych ochorení a ďalších chronických ochorení. Predpokladom racionálnej výživy je v prvom rade zdravie organizmu, prevencia ochorení, možnosť dožitia sa vysokého veku, vysokej výkonnosti a funkčnosti tela a plodenie zdravých potomkov.

Správnou výživou máme dosiahnuť energetický príjem prispôsobený energetickému výdaju. Hlavnými živinami, ktoré majú byť súčasťou kvalitnej, zdravej diabetickej diéty sú tuky, sacharidy, bielkoviny, minerály, vitamíny a vláknina. Iba ich správnou kombináciou docielime dosiahnutie a udržanie optimálnych hladín cukru v krvi, ideálnej telesnej hmotnosti, optimálnych hladín lipidov a krvného tlaku.

Denné striedanie jedál v našom jedálnom lístku v súvislosti s rozdielnym obsahom základných živín spôsobuje, že hladina glukózy v krvi sa neustále mení. Z tohto pohľadu je preto dôležité, aby si diabetici osvojili čo najstabilnejší, pestrý a zdravý stravovací režim.

Hlavnými cieľmi stravovania u ľudí trpiacich ochorením DM sú:

  • dosiahnutie a udržanie si optimálnych glykemických hodnôt,
  • dosiahnutie optimálnych hodnôt lipidov,
  • zaistenie dostatočného energetického príjmu,
  • zlepšenie celkového zdravotného stavu,
  • prevencia pri komplikáciách spôsobených DM (hypoglykémia, hyperglykémia a pod.),
  • žiť život ako pred ochorením (zapájať sa do kultúrneho a sociálneho života…).

 

Výživové odporúčania pre diabetikov

Racionálna strava cukrovkára, ako aj zdravého človeka by mala spĺňať primerané hodnoty energetického príjmu a tiež vyvážené zloženie všetkých živín - množstvo prijatých sacharidov, nízky obsah živočíšnych tukov a dostatok rozpustnej vlákniny.

Strava diabetika by mala v priebehu dňa obsahovať približne 50 - 55 % sacharidov, 20 % bielkovín, 30 % tukov a tiež vodu, soľ (u diabetika by jej príjem nemal presiahnuť 3 g denne), vitamíny a vlákninu.

 

Sacharidy

Hlavným zdrojom energie sú sacharidy, ktoré by mali podľa súčasných výživových odporúčaní tvoriť 55 – 60 % celkového energetického príjmu. Človek trpiaci ochorením DM sa pri stravovaní musí zamerať na sacharidové potraviny, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú hodnoty glykémie a teda dôležitou hodnotovou jednotkou preňho je obsah sacharidov v potravinách = obsah sacharidových jednotiek.

V strave sa sacharidy vyskytujú v podobe jednoduchých, ľahko stráviteľných sacharidov - monosacharidov (fruktóza, glukóza, galaktóza), disacharidov (sacharóza, maltóza, laktóza) a tiež vo forme zložených sacharidov - polysacharidov (celulóza, inulín, škrob, glykogén, lignin, pektíny). Všetky potraviny obsahujú cukry. Výnimkou sú potraviny z tukov, oleja a vody.

Polysacharidy pozostávajú z väčšieho počtu monosacharidových jednotiek, preto sa cukry strávené v zažívacom trakte pomalšie vstrebávajú a hladina cukru stúpa pozvoľna. Medzi hlavné zdroje sa zaraďujú najmä celozrnné potraviny (ovsené vločky, celozrnné pečivo a cestoviny, nelúpaná hnedá ryža atď.), ktorých výhodou je nízky glykemický index.

Jednoduché sacharidy (monosacharidy, disacharidy) sú veľmi rýchlo vstrebateľné, čo vedie k rýchlemu nárastu cukru v krvi a následne jeho dynamickému poklesu = podžalúdočnou žľazou produkovaný nadbytok inzulínu, pocit hladu a slabosti.

Medzi jednoduché sacharidy patria tieto cukry: sacharóza, maltóza (nachádzajúca sa v pive), biely, repný, mliečny (laktóza) a ovocný cukor. Najčastejšie používanými sú cukrami sú sacharóza, biely a repný cukor. Nie sú vhodnou voľbou pri diabete, keďže po ich konzumácii glykémia prudko stúpne, na čo vtedy nemá vplyv ani podkožne podávaný inzulín. Na správne hodnoty cukru v krvi má však malý dosah laktóza, ktorá sa nachádza spolu s bielkovinami a tukom v mlieku a v mliečnych výrobkoch. Ovocný cukor - fruktóza (nepotrebuje na látkovú premenu inzulín) je pre diabetika výbornou voľbou, pretože aj keď obsahuje jednoduchý cukor, vďaka dalším prítomným látkam, nachádzajúcim sa v ovocí, napríklad vláknine sa nevstrebáva tak rýchlo ako glukóza.

Neenergetické sladidlá neobsahujú sacharidy a nezapočítavajú sa do obsahu sacharidových jednotiek v jedle.

Umelé sladidlá sú považované za potravinové doplnky, pri chudnutí upevňujú stálu chuť na sladké (ich chuť sa výrazne líši od chute cukru) a tak nepriaznivo ovplyvňujú ich výsledok. Z výsledkov požívania umelých sladidiel vyplývajú určité zdravotné riziká, preto by sme nemali prekročiť odporúčané denné množstvo.

Stévia cukrová (Stevia rebaudiana) je subtropická rastlina, ktorá sa využíva ako náhrada cukru. Obsahuje 8 zlúčenín, ktoré majú vyššiu sladkosť ako cukor (steviozid - 300 krát sladší ako sacharóza) a disponuje zanedbateľným počtom kalórií. V medicíne jej pripisujú viaceré pozitívne vlastnosti, ako zníženie hladiny glukózy v krvi a chuti na sladké, stabilizácia krvného tlaku, zvýšenie aktivity pankreasu a schopnosti tela spaľovať tuk i antiseptické vlastnosti.

Sacharidová jednotka

Jedna sacharidová jednotka (1 SJ) je také množstvo potraviny, ktoré zodpovedá 10 g sacharidov (v niektorých krajinách sa používa chlebová výmenná jednotka 12 g) a zvýši glykémiu cca o 2 mmol/l. Ak človek trpiaci diabetom v jedle príjme viac sacharidových jednotiek, glykémia bude stúpať, ak ich bude menej (na dávku inzulínu), naopak hladina cukru v krvi bude klesať.

Počítanie sacharidových jednotiek u diabetika je významné na dosiahnutie dobrej diabetickej kompenzácie bez hypoglykémie a hyperglykémie.

Do sacharidových jednotiek nezapočítavame:

  • mäso a mäsové výrobky (šunka, saláma…),
  • niektoré výrobky z mlieka (syry, tvaroh, bryndza…) - konzumujú sa v primeranom množstve v porcii 50 - 100 g,
  • vajcia – konzumujú sa v primeranom množstve v porcii 50 - 100 g,
  • tuky (rastlinné tuky, olej, maslo…),
  • listová zelenina - v množstve do 200 g v porcii,
  • koreňová zelenina (okrem mrkvy, zemiakov, cvikly, kukurice, hrášku a strukovín).

Glykemický index

Niektoré sacharidové potraviny zvýšia glykémiu rýchlo, iné pomalšie, zanedbateľne, či vôbec. Určuje to glykemický index potravín (GI), ktorý je orientačným údajom pre rýchlosť vstrebania glukózy z jedla do krvi. Čím je percento glykemického indexu vyššie, tým rýchlejšie sa sacharidy vstrebávajú. Jeho hodnotu tiež ovplyvňuje úprava potraviny - mixovanie, surový stav, šúpanie, varenie (varením sa zvyšuje GI potraviny, varená potravina sa rýchlejšie vstrebe, čím rýchlejšie stúpne aj glykémia), rozvarenie, mixovanie, tvrdosť, kyslosť, hodnota vlákniny, obsah bielkovín a tukov, veľkosť porcie a rýchlosť jedenia.

Rozdelenie sacharidových potravín podľa glykemického indexu:

  • veľmi nízky GI (najpomalšie vstrebávanie): zelenina,
  • nízky GI (pomalé vstrebávanie): celozrnné cestoviny, špagety, makaróny, mlieko, jogurt, naturálna ryža, orechy, strukoviny, mrkva, grapefruit, pomaranč, kiwi, slivka, čerešňa, hruška, jablko, jahoda, marhuľa, broskyňa, …
  • stredný GI: celozrnné pečivo, ryža, varené zemiaky, kukurica, ananás, melón, banán, hrozno, figa, …
  • vysoký GI: biele pečivo, pečené zemiaky, zemiakové hranolky, …
  • GI 100 (najrýchlejšie sa vstrebávajúce): glukóza, glukózové cukríky, coca cola, …

V našom jedálnom dennom rituáli by mali prevažovať potraviny, ktorých glykemický index je nízky, prípadne stredný, čo je v realite veľmi náročné. Potraviny s vysokým GI by sme mali pojedať v minimálnom, obmedzenom množstve. Rozhodujúce však je, aby sme stravu nehodnotili izolovane, ale pri jej voľbe kládli dôraz na celkový obsah sacharidov a vlákniny, obsah energie a živín.

Strava a jej hodnoty

Stravovanie by malo byť vo všeobecnosti rozdelené do šiestich jedál denne. Medzi hlavné jedlá radíme raňajky, obed a večera, na dojedanie desiata a olovrant. Druhá večera má význam iba pre diabetika na inzulínových perách.

Lekár alebo diétna sestra určujú množstvo a rozloženie sacharidových jednotiek podľa veku, pohlavia, váhy a stravovacích návykov, čím diabetikovi zabezpečia správny pomer živín stravy počas celého dňa.

Aby sa mohol diabetik vhodne stravovať, potrebuje vedieť, koľko sacharidových jednotiek má jeho celodenná strava obsahovať a následne ich vedieť rozdeliť na porcie jedla počas dňa. Počet jednotiek závisí aj od individuálnych požiadaviek diabetika, typu liečby, druhu práce, pohybovej aktivity a hlavne typu inzulínu. Dôležitou súčasťou dobrej glykémie je pitný režim.

Etiketa na potravinovom výrobku slúži ako informácia o hodnotách jeho zloženia. Obsah gramov sacharidov je prepočítaný na 100 g výrobku, ktoré keď premeníme na sacharidové jednotky, teda podelíme číslom 10, nám vyjde hodnota zodpovedajúca počtu sacharidových jednotiek, teda 1 SJ = 10 g sacharidov.

Sacharidové tabuľky vznikli ako pomôcka pre diabetikov. Strava v nich je pre lepšiu orientáciu rozdelená do skupín.

 

Tab. 3 Tabuľka potravín zodpovedajúcich 1 SJ - mlieko a mliečne výrobky

 

Potravina

Odhad množstva

v 1 SJ

Odhad množstva

v 1 SJ

Mlieko

200 - 205 ml

1 pohár

Mlieko acidofilné

233 - 250 ml

1 pohár

Mlieko kokosové

180 - 185 ml

1 pohár

Cmar

218 - 220 ml

1 pohár

Kefír

250 - 300 ml

1 pohár

Jogurt biely

179 - 200 ml

1 pohár

Jogurt ovocný

100 - 120 ml

1 pohár

Jogurt gréckeho typu

154 g

čítať etiketu

 

Tab. 4 Tabuľka potravín zodpovedajúcich 1 SJ - múčne a pekárenské výrobky

 

Potravina

Odhad množstva

v 1 SJ

Odhad množstva

v 1 SJ

Múka hladká, polohrubá, celozrnná, špaldová, …

13 - 15 g

1 PL

(polievková lyžica)

Chlieb biely

20 g

½ tenkého krajca

Chlieb grahamový

25 g

½ krajca

Suchár

15 g

1 plátok

Sendvič

17 g

1 plátok

Knäckenbrot

13 - 15 g

1 plátok

Rožok biely

15 - 20 g

z kusa

Rožok grahamový

25 g

½ z kusa

Rožok celozrnný

17 - 18 g

½ z kusa

Bageta

17 g

z malej

Vianočka

17 g

½ krajca

Knedľa kysnutá - varená, parená

21 - 25 g

½ krajca

Ovsené vločky

15 g

2 PL

Krúpy

13 g

1 PL

Krupica kukuričná

3 - 14 g

1 PL

Krupica pohánková

3 - 14 g

1 PL

Ryža varená - celozrnná, naturálna

43 - 45 g

2 PL

Ryža varená - biela

39 - 45 g

2 PL

Cestoviny varené

39 - 45 g

2 PL

Škrob zemiakový

11 - 12 g

1 PL

Škrob kukuričný (maizena)

11 - 12 g

1 PL

Chipsy

21 g

čítať etiketu

 

Tab. 5 Tabuľka potravín zodpovedajúcich 1 SJ - zelenina a započítateľná zelenina

 

Potravina

Odhad množstva

v 1 SJ

Odhad množstva

v 1 SJ

Zemiaky varené bez šupky

65 g

2 PL

Zemiakové hranolčeky

35 g

15 kusov

Zemiaková kaša

75 g

2 PL

Topinambur (< GI)

133 g

potrebné vážiť

Batáty surové (GI 50)

50 g

potrebné vážiť

Červená repa - cvikla

114 g

1 porcia

Hrach mrazený

66 g

5 PL

Hrach čerstvý - vylúpaný

78 g

potrebné vážiť

Hrach sterilizovaný

120 g

7 PL

Mrkva surová

80 g

1 PL

Mrkva varená

120 g

potrebné vážiť

Kukuričné zrno varené

65 g

potrebné vážiť

Strukovina suchá

16 - 17 g

1 PL

Strukovina varená

50 - 58 g

3 PL

Cícer varený

44 g

3 PL

 

Tab. 6 Tabuľka potravín zodpovedajúcich 1 SJ - ovocie - bez šupky a kôstky

 

Potravina

Odhad množstva

v 1 SJ

Odhad množstva

v 1 SJ

Ananás

140 g

1 koliesko

Banán

70 g

½ z kusa

Broskyňa

120 g

1 ks

Brusnica

105 g

7 PL

Čerešňa

90 g

7 PL

Černica

140 g

8 PL

Čučoriedka

140 g

7 PL

Egreš

120 g

6 ks

Grapefruit

170 g

½ z kusa

Hrozno

70 g

1 malý strapec

Hruška

90 g

1 ks (malá)

Jablko

90 g

1 ks (malé)

Jahoda záhradná

138 g

10 ks

Kiwi

80 g

1 ks (veľké)

Mandarínka

150 g

2 ks (malé)

Marhuľa

110 g

2 - 3 ks

Malina

150 g

7 PL

Melón červený

270 g

2 - 3 krajce

Nektarínka

125 g

1 ks (väčšia)

Ovocie sušené - priemer

12 - 15 g

1 PL

Pomaranč

150 g

1 ks

Ríbezľa

140 g

7 PL

Slivka

74 - 78 g

3 ks

Višňa

82 g

7 PL

 

Tab. 7 Tabuľka potravín zodpovedajúcich 1 SJ - sladidlá

 

Potravina

Odhad množstva

v 1 SJ

Odhad množstva

v 1 SJ

Cukor hroznový - glukopur (GI 100)

10 g

1 PL

Cukor hroznový - PEZ cukríky

10 g

4 kusy

Cukor - sacharóza (GI 70)

10 g

1 PL

Cukor brezový - Xylitol (GI 7)

16 g

1 PL

Med (GI 85)

13 g

1 PL

Sirup agáve (GI 27)

11 g

1 PL

 

Vláknina

Medzi dôležité zložky dobrej životosprávy patrí aj vláknina. Zahŕňa skupinu mnohých polysacharidov, ktoré sú stráviteľné iba z časti alebo vôbec, no napriek tomu majú pre naše telo podstatný význam.

Medzi známe vlákniny vieme zaradiť celulózu, hemicelulózu, pektín a lignín. Každý druh vlákniny sa nachádza v inom type potraviny. Hemicelulóza a celulóza sú súčasťou koreňovej zeleniny, fazuľových strukov i obilnín, lignín je obsiahnutý v drevených častiach rastlín a nelúpaných zrnách obilnín, no a pektíny sú súčasťou bunkovej steny dužinatých plodov (jablko, broskyňa, hruška, marhuľa), bobuliach ríbezlí a citrusových plodoch.

Pre diabetika má prísun vlákniny obzvlášť vysoký význam. Človek trpiaci cukrovkou má zdĺhavé trávenie, spomalené vyprázdňovanie žalúdka a potraviny obsahujúce vlákninu sa oveľa pomalšie vstrebávajú, čoho následkom je pozvoľnejší a menší vzostup glykémie. Ľudia trpiaci DM2 by mali denne prijať minimálne 40 g vlákniny (celozrnné potraviny, cereálie, 5 - 6 porcií zeleniny a ovocia), aby sa prejavil jej pozitívny vplyv na ich zdravie.

Vlákninu poznáme:

  • Nerozpustnú vo vode (celulóza, lignín)

Už z nadpisu vyplýva, že nerozpustný typ vlákniny sa vo vode nerozpúšťa a teda ju na seba neviaže. Jej úlohou je zväčšiť objem a obsah natrávenej potravy v črevách, urýchliť prechod jedla, zmäkčiť stolicu a napomôcť pravidelnému vyprázdňovaniu čriev, čím je užitočná pri prevencii zápchy, polypov a rakoviny hrubého čreva.

Nerozpustná vláknina sa nachádza napríklad v celozrnných potravinách (pečivo, cestoviny, …), rozličných druhoch ovocia a zeleniny (zrniečka, šupka, karfiol, zelené struky fazule, …), v hnedej ryži, orechoch, olejnatých semienkach, či pšeničných otrubách.

  • Rozpustnú vo vode (pektíny, betaglukány, rastlinné slizy, polyméry z pentózy)

I keď je rozpustná vláknina pomenovaná ako “rozpustná”, nie je to až tak pravda. Jej rozpustnosť je obmedzená, no má funkciu na seba naberať veľké množstvo tekutiny, reaguje s vodou, čím naberá na objeme (napučiava) a mení sa na akýsi rôsolovitý gél, následne v tráviacom trakte kvasí a môže byť využitá ako zdroj energie.

Vláknina rozpustná vo vode je veľmi prospešná pre črevné baktérie a teda sa správa ako probiotikum, pozitívne vplýva na látkovú výmenu cukrov a hladinu glykémie, udržiava hladinu cholesterolu v krvi v predpísaných hodnotách.

Najviac rozpustnej vlákniny sa nachádza v ovocí a zelenine, obilninách, strukovinách a orechoch.

 

Bielkoviny

Medzi ďalšie základné živiny patrí protein, ktorý sa nachádza v každej bunke nášho tela i v krvnom obehu. Je to makroživina, ktorá je nevyhnutná pre budovanie svalovej hmoty, vytvára a udržiava zdravie našich kostí, vlasov, pokožky a nechtov. Pomáha podporovať náš imunitný systém a využíva sa na tvorbu enzýmov a hormónov, ako je inzulín a glukagón.

Bielkoviny tvoria zhruba 15 % telesnej hmotnosti človeka a každý jej gram obsahuje 4 kalórie. Podľa toho, koľko z deviatich aminokyselín (organické zlúčeniny vyrobené z uhlíka, vodíka, dusíka, kyslíka alebo síry) obsahuje, je klasifikovaný ako kompletný (plnohodnotný) alebo neúplný (neplnohodnotný).

  • Ku plnohodnotným (obsahujúcich všetky aminokyseliny) bielkovinám radíme živočíšne bilekoviny = vajcia, mäso, hydinu, ryby, mlieko a syry. Tieto proteíny sú veľmi hodnotné, no často sa v nich nachádza množstvo tukov a cholesterolu, ktoré škodia organizmu. Denná odporúčaná dávka cholesterolu je 250 mg, ktorý je obsiahnutý napríklad v jednom vaječnom žĺtku. Je preto na mieste dať si pozor, akým potravinám dávame prednosť.
  • Ku neúplným proteínom vieme začleniť celozrnné obilniny (ryža, kukurica, ovos, pšenica, žito, pohanka, proso), strukoviny (sója, fazuľa, hrach, šošovica), semená, orechy a zemiaky. Aby sme zvýšili biologickú hodnotu proteínov z rastlinných zdrojov, musíme potraviny kombinovať. Niektoré štúdie potvrdili, že napríklad sója, ktorá sa svojim zložením najviac podobá plnohodnotnej živočíšnej bielkovine znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení pri diabete 2. typu.

Množstvo výskumov (publikácia v časopise Nutrition v roku 2014, publikácia v Journal of Nutrition, rok 2015, …) dokázalo, že bielkoviny majú účinky na sýtosť. Primerané množstvo konzumácie proteínov je približne 15 – 20 % z celkového energetického príjmu.

 

Lipidy

Lipidy sú látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, málo rozpustné alebo nerozpustné vo vode.

Tuky patria k nevyhnutným zložkám potravy, sú nositeľom esenciálnych mastných kyselín, vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K) a sterolov a tiež patria k najvýdatnejším, nie však najvýhodnejším zdrojom energie našej stravy. Ich denný príjem by nemal prekračovať 30 % z celodennej energetickej potreby.

Lipidy živočíšneho pôvodu disponuju rôznymi výhodami, ako vyššou stabilitou alebo dobrou chuťou. Ich výraznou nevýhodou je vysoký obsah cholesterolu, nasýtených mastných kyselín a nízky obsah nenasýtených mastných kyselín.

Mastné kyseliny delíme do týchto druhov:

  • Nasýtené (saturované) mastné kyseliny

Sú považované za najviac rizikové tuky vo všeobecnosti. Pri ich požívaní hrozí riziko srdcovo - cievnych ochorení a iných chorobných procesov. U diabetikov by množstvo prijatých saturovaných tukov nemalo presiahnuť 7 – 10 energetických percent.

Nasýtené tuky sa nachádzajú v potravinách živočíšneho pôvodu (mäso, mlieko, mliečne výrobky) ako aj rastlinných tukoch (kokosový olej).

  • Mononenasýtené tuky

Mononenasýtené mastné kyseliny nášmu zdraviu prospievajú. Sú súčasťou správneho fungovania srdcovo - cievneho systému, pretože nezvyšujú LDL (low density lipoprotein) a HDL (high density lipoprotein) cholesterol a taktiež majú pozitívny vplyv na triacylglyceroly.

Mononenasýtené tuky sú vďaka ich vlastnostiam, ktoré zlepšujú kontrolu cukru v krvi, vhodné aj pri ochorení diabetes.

Repkový, slnečnicový a olivový olej sú bohatým zdrojom na tento druh mastných kyselín.

  • Polynenasýtené tuky

Do skupiny polynenasýtených tukov patria omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, nazývané aj esenciálne mastné kyseliny, ktoré majú rovnako pozitívny vplyv na zníženie LDL a celkového cholesterolu.

Zdrojom omega-3 mastných kyselín sú morské ryby, ľanový, sójový a repkový olej, orechy a zdrojom omega-6 MK sú rastlinné oleje (kukuričný, sójový a slnečnicový).

 

Energetická hodnota stravy

Pri udržiavaní správnej energetickej hodnoty zo stravy zohrávajú hlavnú úlohu tuky, bielkoviny a sacharidy. U dospelého človeka je denný príjem energie na 1 kg hmotnosti vypočítaný približne na 22 - 24 kcal, ktorý sa následne zvyšuje na základe individuálnych osobných faktorov (rastu, gravidity, či dojčenia), energetického výdaju (pohybovej aktivity a druhu profesie) a aktuálneho nutričného stavu (indexu telesnej hmotnosti - obezity i podvýživy).

U dospelého diabetika s optimálnou hmotnosťou (BMI = 18,5 – 25 kg/m2) nie je nutné regulovať príjem energie.

 

Množstvo kalórií je potrebné dôkladne rozdeliť:

  • 1 gram tukov obsahuje 9,3 kcal,
  • 1 gram bielkovín obsahuje 4,1 kcal,
  • 1 gram sacharidov obsahuje 4,1 kcal.

 

Antioxidanty

V našom tele počas bežných metabolických procesov vznikajú voľné radikály, ktoré sa tvoria pôsobením vonkajších faktorov (chemické látky, pesticídy, znečistené ovzdušie, žiarenie, cigaretový dym, …). Ich nadprodukcia vedie k vzniku oxidačného stresu a ten poškodzuje nukleové kyseliny, bielkoviny a tuky.

Voľné radikály sú pre náš organizmus veľkým nebezpečenstvom, keďže napomáhajú pri rozvoji rôznych ochorení (diabetes mellitus, vysoký krvný tlak, nádorové ochorenia, šedý zákal, Parkinsonova a Alzheimerova choroba). Z toho dôvodu majú antioxidanty nielen pre diabetikov veľmi dôležitú úlohu.

Antioxidanty môžu zabrániť alebo oddialiť niektoré typy poškodenia buniek a vedci dokonca zistili, že práve diéty s vysokým obsahom zeleniny a ovocia sú pre naše telo ideálne. Delíme ich na vitamíny, minerály a flavonoidy. K najzákladnejším druhom patria vitamín C, vitamín E, zinok, selén a karotenoidy, ako sú beta - karotén, lykopén, luteín a zeaxantín.

Pri užívaní antioxidačných doplnkov treba mať na zreteli, že vysoké dávky naopak naše telo ohrozujú. Bližšie informácie si vieme vyhľadať v informačnom letáku Národného centra pre doplnkové a integrované zdravie, no jedná sa napríklad o riziko vzniku rakoviny pľúc u fajčiarov pri vysokých dávkach beta - karoténu, či riziko vzniku rakoviny prostaty alebo jedného typu mŕtvice pri značnom množstve príjmu vitamínu E.

Ideálnym variantom je príjem antioxidantov zo stravy, napríklad v podobe ovocia a zeleniny. Vitamíny v nich obsiahnuté sa totiž nachádzajú v rovnováhe. Vitamín C nájdeme najmä v citrusových plodoch, v našich zemepisných šírkach v šípkach. Početné množstvo vitamínu E je obsiahnuté v rybách, zelenej listovej zelenine, oleji, orechoch, avokáde a olivách.

 

Probiotiká

Probiotiká sú „dobré“ baktérie a kvasinky, ktoré prirodzene žijú v ľudskom tele. Nachádzajú sa tiež v prospešných potravinách s mikroorganizmami. Úloha probiotík spočíva v mikrobióme (mikrobióm = súhrn génov všetkých baktérií, bakteriofágov, plesní, kvasiniek a mikroorganizmov, ktoré žijú v našom črevnom systéme), ktorý má vplyv na to, ako sa cítime, ako spíme, akú máme náladu, či na to, či chudneme alebo priberáme a zároveň na to ako pracuje naše trávenie a imunitný systém.

Jestvuje množstvo druhov probiotík, s rôznymi funkciami (pomoc pri trávení a spracovaní potravy, vytváraní vitamínov, ničení infekcií a zápalov, sú užitočné pri zrážaní krvi). Nedostatok probiotík v našom organizme (žije v ňom približne 500 druhov baktérií) môže telo vyviesť z rovnováhy a prestane fungovať tak ako má.

Medzi najznámejšie druhy probiotík, ktoré sa bežne nachádzajú v potravinách patria laktobacily - baktérie mliečneho kvasenia (napomáhajú tráveniu, bránia rastu baktérií, ktoré vyvolávajú črevné zápaly a hnačku. Lactobacillus reuteri mení laktózu na kyselinu mliečnu, ktorá má za úlohu vytvoriť v črevách kyslé prostredie), bifidobaktérie (baktérie, s ktorými príde do styku novorodenec pri prechode pôrodnými cestami, v kombinácii s laktobacilmi si vzájomne dopĺňajú účinky, nachádzajú sa tiež v materskom mlieku a vytvárajú kyslé pH), enterobaktérie (sú pomocníkmi pri hnačkách, ktoré spôsobuje užívanie antibiotík) a kvasinky (podporujú liečbu zápalu hrubého čreva a hnačky spojené s užívaním antibiotík).

Výrazné zastúpenie probiotík v potravinách môžeme nájsť najmä v syroch, kefíre, cmare, jogurte, kyslej kapuste, kombuche (fermentovaný čaj), kimchi (kórejská fermentovaná zelenina), miso (japonské fermentované sójové bôby) i tiež v tempeh (fermentované sójové bôby).

Zdravotné prínosy probiotík sú pri ochorení diabetes mellitus stále “v plienkach”, no niektoré výskumy ukazujú, že určité probiotiká môžu pomôcť osobám trpiacich DM 2. typu znížiť hladinu glukózy v krvi nalačno a tiež slúžia pri prevencii alebo oddialení nástupu cukrovky.

Inšpirácia: Pozrite si zdravotné kúry z bylín určené pre diabetes druhého typu

 

Tekutiny

Pitie vody je múdre, prirodzené a zdraviu prospešné. Týka sa to nielen diabetikov, ale aj zdravých osôb. S ohľadom na vek, ročné obdobie a sprievodné choroby by mal náš minimálny denný príjem tekutín byť 1,5 – 2,5 litra. Najvhodnejšou variantou je čistá voda z vodovodu alebo stolová voda s nízkym obsahom sodíka.

Káva obsahuje kofeín a približne 1000 rôznych zložiek, z ktorých niektoré preukázateľne zvyšujú koncentráciu LDL cholesterolu v sére o 8 – 10 %. Ich najvyššia koncentrácia sa nachádza v káve pripravenej varom, v prekvapkávanej a instantnej káve je ich obsah zanedbateľný. Vplyv kávy na metabolické procesy bol v niektorých štúdiách popisovaný ako podporný, no v iných zase vedci zistili, že kofeín u diabetikov zvyšuje glykémiu.

Konzumácia alkoholu sťažuje kontrolu hladiny glukózy v krvi, pretože zvyšuje riziko hypoglykémie. Alkohol sa odporúča piť jedine počas jedla, kedy hodnoty cukru v krvi u diabetikov výraznejšie neovplyvňuje a to iba v podobe jedného pohára červeného vína denne.

 

Na čo si mám dať pozor ako diabetik?

Nie je záhadou, že dodržiavanie diétneho režimu stravovania u cukrovkárov je tou najväčšou výzvou. Čoho sa máme ako diabetici vlastne “chytiť”, aby sme nerobili základné chyby pri stravovaní?

 

Tip: Vedeli ste, že pre zdravšie stravovacie návyky môže pomáhať aj čistý, príjemný stravovací priestor, pekný jedálenský stôl - určite nie konzumovanie jedla narýchlo, postojačky či v posteli alebo na gauči…

 

Zhrňme si to do týchto bodov:

  • stravujme sa pravidelne,
  • jedzme pomaly, tým zabránime pocitu plnosti žalúdka (stravovací režim je potrebné prispôsobiť režimu liečby),
  • konzumujme stravu s primeranou energetickou hodnotou (najideálnejšie riešenie ako predísť nadváhe),
  • zamerajme sa na kvalitné potraviny, ktoré obsahujú minimum tuku a cholesterolu,
  • zakomponujme do jedálnička pravidelný prísun vhodného ovocia, zeleniny a celozrnných potravín,
  • požívajme takú stravu, ktorej základné živiny tvoria z energetickej hodnoty potraviny menej ako 50 % sacharidov, menej ako 30 % tukov a približne 15 až 20 % bielkovín,
  • naučme sa pracovať s pojmom sacharidová jednotka a dodržiavať ich stanový počet v potrave,
  • obmedzme bielkovinové potraviny - mäso a mäsové výrobky (kvôli vysokým cholesterolovým a tukovým hodnotám),
  • obmedzme prísun soli v strave (zadržiava vodu v tele),
  • dodržiavajme pitný režim,
  • zvýšme energetický výdaj aktívnym pohybom.

 

Fyzická aktivita pri diabete

Fyzická aktivita je pre naše telo vždy prospešná, no v prípade ochorenia cukrovky musíme byť opatrní. Základným merítkom je dodržanie rovnováhy medzi energetickým príjmom a výdajom. Tréningy si nastavme podľa typu a závažnosti ochorenia a ak sme liečení inzulínom, odmerajme si glykémiu pred a po cvičení.

Pravidelné cvičenie sa môže odraziť na znížení glykémie, zlepšení energetickej bilancie, zlepšení kondície a psychickej vyrovnanosti a znížení krvného tlaku.

Medzi vhodné športy by sme mohli zaradiť chôdzu (chôdzu po schodoch, rýchlu chôdzu), vysokohorská turistika, beh, tanec, plávanie, vodný aerobik, bicyklovanie, stacionárny bicykel, bežecké lyžovanie, korčuľovanie, rekreačný tenis.

Tip pre vyššiu bezpečnosť pri športovaní: Pri exteriérových športoch sa naučte používať rôzne reflexné prvky pre lepšiu viditeľnosť a vyššiu bezpečnosť.

Aj rizikové športy je možné zaradiť do nášho športového režimu, no s opatrnosťou. Patria k nim skydiving (voľný let z lietadla s použitím padáka až v záverečnej fáze letu), horolezectvo, či skalolezectvo a automobilové športy.

Za vyslovené nevhodné športy, ktorých by sme sa mali pri DM vyvarovať sú športy, v ktorých prevažuje silová (kulturistika, vzpieranie, džudo) a rýchlostná (rýchlokorčuľovanie, bežecký a plavecký šprint) zložka, taktiež vzpieranie a intenzívne veslovanie. Vyradiť by sme mali športy, ktoré sú zaťažené nadmerne vysokým stresom (adrenalínové, extrémne a súťažné športy, parašutizmus, bungee - jumping, potápanie) i športy, pri ktorých sa vyžaduje náhla zmena polohy tela (krasokorčuľovanie, hádzaná, gymnastika, raketové športy). Jednoznačne by sme sa mali zriecť športov, kde nám hrozí vysoké riziko vzniku úrazu, ako pri ľadovom hokeji, či futbale.

Tip: Vedeli ste, že ani väčšina úrazových poistení nekryje rizikové a extrémne adrenalinové športy?

 

Spánok a diabetes

Spánok je odborne popisovaný ako stav, v ktorom nastáva pocit pokoja a utlmenia pohybovej aktivity, s minimom vnímania okolia. Slúži na regeneráciu tela i mozgu a jeho potreba sa v závislosti od veku líši.

 

Tip pre lepší spánok: lepšiemu spánku prospieva aj príjemná atmosféra a pohodlne zariadená spálňa.

 

V súvislosti s ochorením cukrovky boli ako komplikácia často hlásené spánkové poruchy, budenie sa počas spánku, či nespavosť. Po následnom preskúmaní sa ukázalo, že spánková deprivácia je rizikovým faktorom pre poruchu glukózovej tolerancie, prírastok hmotnosti, inzulínovú rezistenciu a samotný DM 2. typu.

Na jednej strane sa dá povedať, že poruchy spánku podporujú rozvoj DM 2. typu alebo zhoršuje metabolickú kontrolu u oboch typov diabetu, ale možnú súvislosť je dovolené vysloviť aj naopak, a síce, že ak je DM spojený so zlou metabolickou kontrolou, ich výsledkom je spánkový nedostatok.

Výsledky epidemiologických štúdií naznačujú, že nielen spánok trvajúci menej ako 6 hodín je nebezpečný, ale aj spánok, ktorý pravidelne trvá viac ako 9 hodín.

Pri poruchách spánku zohráva úlohu aj obezita a apnoický spánkový syndróm (stav charakterizovaný častou zástavou prúdenia vzduchu spôsobenou epizódami kolapsu horných dýchacích ciest počas spánku).

 

Tip: Viete čo spôsobuje nespavosť a ako liečiť problémy so spánkom?

Použitá literatúra:

  1. Surinčáková, L. 2012, Výživa u pacientov s diabetes mellitus (Bakalárska práca)

  2. Renováčková, T. 2013, Vplyv edukácie na kvalitu života u pacientov s diabetes mellitus (Diplomová práca)

  3. Raniaková, L. 2014, Redukácia pacienta s diabetes mellitus závislom na inzulíne (Bakalárska práca)

  4. Paksi, V. 2022, Zhodnotenie úrovne rešpektovania diabetickej diéty vo vybranej skupine diabetikov (Diplomová práca)

  5. https://www.livescience.com/53044-protein.html

  6. https://diatribe.org/protein-and-diabetes-what-you-need-know

  7. https://www.nccih.nih.gov/health/antioxidants-in-depth

  8. https://t1dexchange.org/probiotics-and-diabetes/

  9. https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/o-nas/dia-slovnicek/117-normalna-glykemia

  10. https://mamaaja.sk/clanky/tehotenstvo/ogtt-glukozovy-test

  11. https://diabetik.sk/vsetko-o-diabetes-mellitus/zakladne-informacie-o-diabetes-mellitus-cukrovke/

  12. https://www.drmax.sk/diaclub/preco-by-mali-diabetici-dbat-na-kvalitny-spanok

  13. https://www.benulekaren.sk/ako-spravne-zmerat-cukor-v-krvi

  14. https://sk.wikipedia.org/wiki/Inzul%C3%ADn

  15. file:///C:/Users/Lekar/Downloads/4_SacharidoveJednotky_do%20vrecka.pdf

  16. https://www.tvojezdravie.sk/zdravie-a-prevencia/rozpustna-a-nerozpustna-vlaknina-aky-je-medzi-nimi-rozdiel/24163

  17. https://www.benulekaren.sk/co-su-probiotika

  18. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0168822710003888

 

Autor SEO špecialista a zdravotný garant:

PhDr. Mgr. Eva Medvecká, PhD., DiS

Vyštudovala III.st. VŠ v odbore ošetrovateľstvo. Má špecializáciu z anesteziológie, resuscitológie a urgentnej starostlivosti, špecializáciu z komunitného ošetrovateľstva.

38 rokov pracovala ako vedúca sestra na OAIM. Od roku 2015 je konateľom ADOS.

Počas dlhoročnej odbornej praxe a celoživotného vzdelávania získala široké spektrum multiodborových vedomostí a skúsenosti v nemocničných zariadeniach, ale aj v komunitnej domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Prednáša, konzultuje a oponuje diplomové práce na VŠ v odbore ošetrovateľstvo.

Za účelom prispôsobenia obsahu a reklám, analýzy návštevnosti a poskytovania funkcií sociálnych médií využívame súbory cookies.