Genetická genealógia - aké tajomstvá ukrývajú naše gény?

Možno ste si aj Vy niekedy položili otázku odkiaľ pochádzajú Vaši predkovia. Možno ste sa pokúšali s väčšími, alebo menšími úspechmi pátrať v histórii Vášho rodu. Je možné, že ste sa už stretli s pojmom genetická genealógia a dočítali ste sa o haploskupinách (tiež klanoch, alebo rodinách). Ak sa v tejto oblasti podrobne neorientujete prinášame aspoň stručný pohľad do uvedenej problematiky. 

Haplotyp je sada znakov získaná analýzou DNA v nerekombinujúcej sa oblasti Y chromozómu - paternálna (otcovská) línia, alebo v oblasti HVR1 a HVR2 mitochondriálnej DNA - maternálna (materská) línia.

Metódami molekulárnej genetiky bolo zistené, že určité haploskupiny sa preferenčne vyskytujú v určitých oblastiach sveta. Výskum sa odvíjal od identifikácie tzv. „genetického pra-otca všetkých mužov Adama.“ , ktorý žil pred cca 200 000 až 300 000 rokmi na území Afriky. Spoločným genetickým predkom všetkých žien je tzv.  „genetická pra-matka Eva“, ktorá žila pred cca 200 000 rokmi tiež na území Afriky. Od tohto genetického základu sa odvíjal ďalší výskum, ktorý definoval niekoľko základných haploskupín Y  chromozómu a mitochondriálnej DNA a ich migráciu v rámci svetovej populácie.

 

Charakteristika haploskupín Y chromozómu

Haploskupina R1a, R1b

Obidve haploskupiny vznikli rozdelením pôvodnej haploskupiny R1 v období poslednej doby ľadovej.

R1a sa rozšírila do Európy z východných stepí Ázie a v súčasnosti je najviac rozšírená v ázijskej časti Euroázie, taktiež  v Poľsku,  Rusku, Bielorusku, v Pobaltských krajinách, v Česku, na Slovensku, na Ukrajine, v Maďarsku, v Slovinsku, v Moldavsku. Na viacerých miestach dosahujú 40 až 60 % celkového počtu obyvateľstva.

K nositeľom haploskupiny R1a patria  naprTom Hanks - herec, alebo Sir Francis Drake – anglický moreplavec.

R1b je najčastejšie sa vyskytujúcou haploskupinou v Európe.  Prevažnú väčšinu ľudí v tejto skupine tvoria obyvatelia západnej Európy, kde ich žije na niektorých miestach až do 80 %.

K nositeľom haploskupiny R1b patria  napr. Tutanchamon – Egyptský faraón, Ľudovít XIV – francúzsky kráľ, alebo Charles Darwin – britský spisovateľ a autor evolučnej teórie.

Haploskupina I má najväčšie zastúpenie v oblastiach bývalej Juhoslávie.

Haploskupina I1 nachádzame ju  najčastejšie v oblasti Škandinávie.

Haploskupina I2 sa delí na

I2a – balkánski Slovania

I2b – severozápadná Európa s preferenciou v strednom Nemecku

I2c – minoritná skupina z oblasti Porýnia.

Haploskupina E1b1b - nositeľmi tejto haploskupiny sú najmä obyvatelia severnej Afriky. Tu sa nachádzajú vo veľkých počtoch. V Európe nachádzame väčšie množstvo ľudí s touto haploskupinou  na Balkáne, Apeninskom poloostrove a Peloponéze.

Haploskupina J  sa delí na dve podskupiny J1 a J2. 

J1 - nositeľmi tejto haploskupiny sú najmä obyvatelia Arabského poloostrova. V Európe žijú v menšom zastúpení napríklad v Portugalsku, Taliansku, Bulharsku. 

J2 - pochádza zo Stredného východu - Kaukaz, Libanon, Izrael, bývalá Mezopotámia. V Európe je to najmä Turecko, Albánsko, Kosovo, južné Grécko, Taliansko.

Haploskupina G  sa delí na dve podskupiny G1 a G2. 

Zástupcov haploskupiny G2a nachádzame v hornatých oblastiach Apenín, Sardínie, Kréty a Álp. Nositeľom haploskupiny G2a bol aj ľadový muž Ötzi a J.V. Stalin.

G2b nachádzame medzi židovskou populáciou.

Haploskupina N - nositeľmi tejto genetickej skupiny sú ľudia žijúci v dnešnom Fínsku a v Pobaltských krajinách.

Haploskupina Q - pochádza z Centrálnej a Severnej Ázie. V Európe bola nájdená napr. v oblasti Francúzskych Álp, v južnej Sicílii a južnom Chorvátsku a Srbsku.

 

Charakteristika haploskupín mitochondriálnej DNA

Haploskupina H (Helena) – je najrozšírenejšia v Európe (40 – 50 % populácie), na väčšine Blízkeho východu a na Kavkaze. Haploskupina H sa delí na niekoľko podskupín. Nositeľkou haploskupiny H bola napr. Mária Antoanetta – francúzska kráľovna a dcéra Márie Terézie. Na Slovensku ju nachádzame v 45 % populácie.

Haploskupina U (Uršula) – rozšírila sa do Európy zo západnej Ázie. Rovnako ako haploskupinu H ju delíme na niekoľko podskupín. Je hojne rozšírená v Európe, severnej Afrike, v Arabských krajinách a Blízkom východe. Na Slovensku ju nachádzame v 20 %.

Haploskupina T (Tara) – nositeľmi tejto skupiny sú hlavne obyvatelia Euroázie. Na Slovensku ju nachádzame v 10 % populácie.

Haploskupina J (Jasmína) – v Európskej populácii je zastúpená na úrovni 7 %. Podľa literárnych údajov majú nositelia tejto haploskupiny genetickú predispozíciu k dlhovekosti. Na Slovensku ju nachádzame v 10 % populácie.

Haploskupina K (Katrina) – je najčastejšia v severozápadnej Európe, vo východnom Stredomorí a Strednom východe. Na Slovensku ju nachádzame v 5 % populácie.

Haploskupina X (Xena) – nositeľov tejto haploskupiny nachádzame na Blízkom východe, v Stredomorí, na Kavkaze. Nachádzame ju aj u Amerických Indiánov. Na Slovensku je zriedkavá.

Haploskupina V (Velda) - vznikla pred 13 600 rokmi v dnešnom Španielsku. Na Slovensku k nej patria približne 2 - 3 % jedincov.

 

Literatúra:

Vaněk, D. a kol. Pruvodce DNA testováním a genetickou genealogií. Forenzní DNA servis, s.r.o., 2016

Vaněk, D .: Genetická genealogie – sledování rodových linií pomocí analýzy DNA I. Chromozom Y. Živa 6/2009.

Internetové zdroje:

https://www.jstage.jst.go.jp/article/ase/118/1/118_090203/_html

http://staramorava.euweb.cz/genetikaeuropanov.htm

http://feminity.zoznam.sk/c/882526/cesta-do-minulosti-s-genmi-hladame-prapredkov

Používaním stránok prevádzkovateľa Genovital s.r.o.
súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby.
Viac informácií.